Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Osobnosti obce

Alojz Buček, JUDr.

Narodil sa 13. augusta 1904 v Gyoma v Maďarsku ako syn dolnoštefanovského plátenníka. Tu aj vychodil ľudovú školu. V rokoch 1915 - 1919, keď s rodičmi býval v Dolnom Štefanove, navštevoval nižšie maďarské gymnázium v Trstenej. Vyššie reálne gymnázium v rokoch 1919 - 1923 absolvoval v Košiciach. Právo vyštudoval na Karlovej univerzite v Prahe v rokoch 1923 - 1928. 2. júla 1928 bol promovaný na doktora práv. Oženil sa a pracuje na Civilnom súde v Prahe. V roku 1939 sa presťahovala celá jeho rodina do Bratislavy, kde je trestným sudcom v Justičnom Paláci. Po ukončení druhej svetovej vojny pôsobil na Správnom súde v Bratislave a neskôr na Najvyššom správnom súde v Bratislave ako senátny radca. Ako dôchodca pracoval ešte ako arbiter v štátnych podnikoch. Zomrel 31. januára 1986 a je pochovaný v Bratislave v Slávičom údolí.

Jozef Gazdík, PhDr.

Narodil sa 24. januára 1931 v Dolnom Štefanove.  Otec František bol baník (1892 - 1961), matka Apolónia, rod. Šťapinová (1904 - 1984). Mal 4 súrodencov. Detstvo prežil v Hámroch a po ich zatopení sa presťahoval do Oravského Bieleho Potoka. Ľudovú školu vychodil 1937 - 1943 v Oravských Hámroch, 1943 - 1948 študoval na gymnáziu v Trstenej, 1948 - 1949 v Levoči, 1949 - 1951 v Gelnici, 1951 - 1956 na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (študoval slovenčinu a literárnu vedu), 1977 získal doktorát.  V rokoch 1955 - 1974 a 1979 -1982 bol redaktorom vydavateľstva Tatran v Bratislave a určitý čas aj vedúci redakcie časopisu Svetová literatúra, 1974 - 1979 lektor slovenského jazyka na Jagellonskej univerzite  v Krakove. Ako redaktor a lektor sa venoval skúmaniu slovenskej literatúry, osobitne dielu Š. Krčméryho a ľudovej slovesnosti. Bol editorom diel A. Bieleka, M.Š. Feriančíka, J.M. Hurbana, J. Kalinčiaka,  Ľ. Podjavorinskej, J. Škultétyho a iných, ku ktorým spracoval komentáre, doslovy a pod. Publikoval v Slovenských pohľadoch, Práci, Ľude, Živote a iných. Venoval sa výskumu prísloví, porekadiel a bol popredným prekladateľom  poľskej náučnej a umeleckej literatúry. V roku 1982 bol vyznamenaný Cenou Jána Holého in memoriam za preklady. Zomrel 8. februára 1982 v Bratislave.

Ľudovít Glonek

Narodil sa 22. mája 1922 v Dolnom Štefanove. Študoval na rímsko - katolíckej ľudovej škole v Dolnom Štefanove, štátnej meštianskej škole s ročným náukobehom v Tvrdošíne, na Učiteľskej akadémii v Spišskej kapitule a popri zamestnaní na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. V rokoch 1941 - 1947 pracoval ako učiteľ na rímsko-katolíckej škole, neskôr štátnej škole v Dolnom Štefanove, kde medzitým absolvoval základnú vojenskú službu. V rokoch 1947 - 1948 bol riaditeľom Štátnej ľudovej školy v Mutnom - Duľove. V rokoch 1948 - 1950 bol tajomníkom a neskôr prednostom Školského inšpektorátu v Dolnom Kubíne, resp. Námestove so sídlom v Dolnom Kubíne. V roku 1950 sa presťahoval do Liptovského Hrádku, kde 10 rokov pracoval ako vedúci odboru školstva a kultúry na Okresnom národnom výbore. Potom 5 rokov pracoval ako vedúci odboru na Mestskom úrade v Liptovskom Hrádku. V rokoch 1965 - 1966 bol riaditeľom Učňovskej obchodnej školy v Lipt. Hrádku a od roku 1966 do roku 1982  zástupcom riaditeľa na Strednom odbornom učilišti obchodnom v Liptovskom Mikuláši.

Jeho záľubou bol a je folklór a zborový spev a tak bol aj členom Ľudového spevokolu učiteľov Slovenska, spoluzakladateľom a dlhoročným predsedom prípravného výboru a členom organizačného výboru Folklórneho festivalu vo Východnej. Vo voľných chvíľach  sa rád venuje pešej turistike, lyžiarskemu bežeckému športu a cykloturistike. Ľudovít Glonek zomrel dňa 9.3.2017 v Liptovskom Hrádku.

Jozef Hajduk

Narodil sa 16. júna 1868 v Hornom Štefanove v rodine učiteľa, tiež Jozefa, včelára. Matka sa volala Mária Havrilová a rodičia pochádzali z Brezovice. Ľudovú školu vychodil v Brezovici, študoval na trstenskom gymnáziu a potom na gymnáziu v Levoči. Tu sa Oravci - Milan Radlinský, František Skyčák, Florián Felix, Jozef Majerský a Jozef Hajduk - častejšie stretávali a spriatelili sa s Vavrom Šrobárom, v tom čase (1886) oktavánom. Po písomnej časti maturity Vavra Šrobára, si zaspievali slovenské pesničky, niekto ich udal a riaditeľ Halász v tom videl spiknutie. Ministerstvo kultúry a osvety ich vylúčilo (spolu desiatich, šiesti boli Oravci). Jozef Hajduk bol už sextán. V Uhorsku už študovať nemohol. V štúdiách pokračoval v Českej republike v Přerove a v Prahe. Za učiteľským vzdelaním putoval do Chorvátska. Tu študoval v Čakoviciach na učiteľskom ústave. Do vlasti sa vrátiť nemohol a ostal učiť v chorvátskej Strednej Bystrici v rokoch 1897 - 1905, kde sa aj oženil.

 Ťahalo ho to však domov a uchytil sa ako učiteľ na ľudovej škole  vo Východnej (1905-1918). Mal učiť po maďarsky, ale učil po slovensky. Zaviedli proti nemu disciplinárne konanie a zrážali mu z platu. V roku 1910 ho na dva roky suspendovali.  Živoril aj so svojou ženou až do roku 1919. Vtedy sa ministrom pre správu Slovenska stal Vavro Šrobár  a Jozefa Hajduka vymenoval v roku 1924 za inšpektora pre okres Trnavu a o 5 rokov neskôr (1924) v tej istej funkcii pôsobil v Kežmarku a v Levoči. Na obidvoch miestach zriaďoval školy a vzdelávacie kurzy. Posledné roky života žil v Levoči, kde aj zomrel 29. mája 1931.

Ján Efrém Hoblík

Brat františkán, sa narodil 7. 3. 1910. Maľuje, venoval sa nacvičovaniu ochotníckych divadiel, spevokolu,  hral na organ a venoval sa deťom v škole pri výučbe náboženstva od r. 1931 - 1950. Nasledovalo 40 rokov “túlania sa”, ako to on sám nazýva. Bol v zajatí a po Bartolomejskej noci v roku 1950 pracoval 12 rokov v ťažkom priemysle, v bani a pri výstavbe priehrad v Českej republike. Teraz žije v Trnave vo františkánskom kláštore.

Imrich Holomáň, JUDr

Narodil sa 4. novembra 1916 v rodine učiteľov v Dolnom Štefanove. Základné 4-ročné vzdelanie nadobudol na miestnej rímsko-katolíckej ľudovej škole, stredné na reálke v Žiline a právnické na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Pripravoval sa na povolanie advokáta.

Pre účasť v domácom protifašistickom odboji bol uväznený. Ako pracovník Povereníctva SNR pre priemysel a obchod v Banskej Bystrici sa zúčastnil SNP. Neskôr pracoval aj v Košiciach a Bratislave vo funkcii vedúceho personálneho odboru. Od roku 1946 pracuje v drevárskom priemysle vo funkciách: vedúci právneho a personálneho oddelenia, riaditeľ podniku, námestník riaditeľa pre obchodné záležitosti a nakoniec ako riaditeľ úseku pre obchodné veci na Generálnom riaditeľstve  drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu v Žiline. Je nositeľom vyznamenania Vojnový kríž 1939 a medaily SNP.

 Alojz Kakačka, Ing.

Narodil sa 16.7.1934 v Hornom Štefanove. Gymnázium začal študovať v Ružomberku, ale po ukončení 1. ročníka prestúpil do Trstenej, kde v r. 1953 zmaturoval. Po maturite nastúpil na Vojenskú technickú akadémiu Antonína Zápotockého v Brne. Do práce nastúpil v Tesle Orava Nižná ako konštruktér. V roku 1960-1961 navštevoval postgraduálne štúdium  automatizácie a regulácie na SVŠT Bratislava. Od r. 1960 zastáva rôzne funkcie od vedúceho technologických projektov, cez vedúceho útvaru technológie, až po podnikového riaditeľa Tesly Orava Nižná. Do tejto funkcie bol menovaný   3.7.1973. Tragická dopravná nehoda 6.7.1973 ukončila jeho životnú púť.

Jozef Kakačka

Narodil sa 15. novembra 1952 Štefanove. Základnú školskú dochádzku absolvoval v školách v Hornom a Dolnom Štefanove a v Tvrdošíne. V roku 1972 ukončil Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú v Tvrdošíne - Medvedzí. Po absolvovaní základnej vojenskej služby nastúpil do zamestnania v Tesle Orava v Nižnej a od roku 1975 pracoval v Závodoch výpočtovej techniky v Námestove. Prešiel mnohými funkciami od majstra, cez vedúceho skladového hospodárstva a naposledy pracoval ako smenový dispečer hlavného dispečingu.

Po založení Kresťansko-demokratického hnutia bol členom koordinačného výboru v KDH Orava v Tvrdošíne. Dňa 18. júla 1990 zložil sľub poslanca Federálneho zhromaždenia, Snemovne ľudu a bol zaradený do hospodárskeho výboru. Stal sa členom medziparlamentnej únie. Vykonaval funciu starostu obce v rokoch 2003-2013. Zomrel 14. novembra 2013.

Jozef  Koválik

sa narodil 5. marca 1926 v Hornom Štefanove. Otec  Anton (nar. 1899 - ?) bol roľník, matka Justína, rod. Kakačková (nar. 1896) . Mal dvoch bratov a sestru. V rokoch 1932 - 1937 navštevoval ľudovú školu v Hornom Štefanove, 1937 - 1941 meštiansku školu v Tvrdošíne, 1941 - 1944 študoval na učiteľskej akadémii v Spišskej Novej Vsi, 1945 - 1946 v Banskej Bystrici. V rokoch 1946 - 1948 pôsobil ako učiteľ v Pustých Úľanoch, 1950 - 1956 redaktor, neskôr vedúci telovýchovného odd. Pravdy, 1956 - 1986 je redaktorom Ľudu v Bratislave. Od roku 1951 bol členom Zväzu slovenských novinárov a predsedom Klubu slovenských športových novinárov. Zomrel 8. januára 1986 v Bratislave.

 Ján Kovalík, Dr.

Narodil sa 26. mája 1866. Učil francúzštinu a nemčinu a cestoval veľa po svete. Bol profesorom a od roku 1926 aj riaditeľom gymnázia v Trstenej, v tejto funkcii  po ťažkej chorobe zomrel 22. apríla 1934. Finančne prispieval do Alumneumu pod názvom Trstensko-mestský chovací ústav, ktorého cieľom bolo podporovať chudobnejších žiakov. Okolo roku 1927 bol pri gymnáziu zriadený podporný spolok pre chudobných študentov. Aj do tohoto prispieval finančnými čiastkami. Bol veľkým zástancom slovenského národa. Jeho bratrancom bol básnik Dr. Ján Kovalík -     Ústianský

Karol Kovalik

Narodil sa  v roku 1857. Bol kráľovským bosniansko - hercegovinským vyberačom

daní. Zomrel v roku 1904 a je pochovaný na cintoríne v Dolnom Štefanove.

Štefan Koválik

Narodil sa 28. júna 1947 v Hornom Štefanove. Za kňaza bol vysvätený 18. júna 1972 v Bratislave po štúdiách na Cyrilometodejskej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Primície mal 25. júla 1972 v kostole v Hornom Štefanove. V tom istom roku nastúpil za kaplána do Banskej Bystrice. V roku 1975 odchádza na základnú vojenskú službu a v roku 1977 je kaplánom v Novej Bani. V roku 1979 je menovaný za správcu fary v Hliníku nad Hronom a od roku 1990 je správcom fary v Očovej. V tom istom roku je menovaný za správcu fary v Banskej Bystrici - Sásovej, pretože tam začína verejne pôsobiť rehoľa Saleziánov a on ako jej člen bol povolaný do tohoto spoločenstva.

Dňa 15. augusta 1994 bol prepustený z Banskobystrickej diecézy pre potreby rehole. Odchádza do Dubnice nad Váhom. O rok, 15. augusta 1995 nečakane zomiera. V čase pôsobenia v banskobystrickej diecéze patril k horlivým kňazom. Pán biskup, Mons. J. Feranec ho poveroval na kňazských rekolekciách prednáškami na duchovné témy, často kázal pri stretnutiach kňazov. V spomienkach veriacich ostal ako horlivý a vyhľadávaný spovedník.

Mária Kovalová - Bránická

Narodená 2. februára 1920, dcéra Ondreja Bránického a Justíny rod. Vranovej. Po ukončení ľudovej školy študovala na meštianskej škole v Trenčíne. Učila v Sihelnom, Rabči, Zubrohlave a v Lokci. V Zubrohlave sa venovala aj nacvičovaniu divadelných hier. Vyučovala žiakov prvého ročníka. Jej vzťah k žiakom bol priam materinský, ako ju hodnotil riaditeľ školy v Lokci p. Kutálik. Jej mottom bolo: „Detská duša je veľmi citlivá a je ako vzácna pokladnica, do ktorej sa oplatí vkladať svoj podiel, pretože sa to vráti vo vedomí užitočnosti.” Zomrela v Dolnom Kubíne 20. marca 1991 a je pochovaná v Lokci.

 Jozef Krilek, prof. Ing., DrSc.

Narodil sa 7. júna 1925 v Hronom Štefanove, kde vychodil 5 tried ľudovej školy (1931-1936), štyri triedy meštianky  v Tvrdošíne (1936-1940). Strednú školu absolvoval v Martine. Vyštudoval popri zamestnaní na Vysokej škole hospodárskych vied v Bratislave. V roku 1958 obhájil vedeckú hodnosť kandidáta ekonomických vied na VŠ poľnohospodárskej v Prahe v odbore ekonomika poľnohospodárstva. V rokoch 1946-1950 pracoval na Úrade predsedníctva Zboru povereníkov vo funkcii vedúceho  oddelenia poľnohospodárstva. Popri tom bol aj tajomníkom Ústredných plánovacích komisii. V roku 1950 je spoluzakladateľom katedry ekonomiky poľnohospodárstva na VŠE v Bratislave, kde aj pôsobil ako asistent. Po roku prestupuje na  VŠ poľnohospodársku do Prahy, kde je zástupcom vedúceho katedry do roku 1955 a je menovaný za vedúceho katedry na VŠ politickej, stále v odbore ekonomika poľnohospodárstva. Od roku 1972 bol zástupcom vedúceho katedry pre vedeckú činnosť a to až do odchodu do dôchodku (1990). Popri tom pracuje v Ekonomickom ústave ČSAV a vo VÚ ekonomiky poľnohospodárstva a výživy v Prahe. Je školiteľom celého radu vedeckých ašpirantov.

  Bol členom Českej akadémie poľnohospodárskej a predseda odboru ekonomiky a výživy (1967-1971), členom odboru ekonomiky, organizácie a riadenia ČSA poľnohospodárskej (1971-1990), členom vedeckej rady Prevádzkovo-ekonomickej fakulty VŠ poľnohospodárskej (VŠP - 1952-1990), detto na VŠ politickej v Prahe (1956-1990), členom vedeckej rady Výrobno-ekonomickej fakulty VŠE v Bratislave (1965-1970), členom komisie pre obhajoby kandidátskych dizertácii na Prevádzkovo ekonomickej fakulte VŠP v Prahe (1955-1990), detto na VŠ politickej v Prahe (1960-1990), stály externý spolupracovník katedry ekonomiky poľnohospodárstva PEF VŠP Praha, VŠE Praha a Bratislava (1960-1990) a členom oponentných rád štátnych vedeckých úloh a dizertácii (1960-1990).  Bol tiež členom redakčnej rady časopisu Zemědelská ekonomika (1956-1971). Je autorom štyroch monografií, spoluautorom 45 knižných publikácii vrátane vysokoškolských učebníc. Napísal viac ako 150 článkov v a odborných statí vydaných doma a v zahraničí.

  Bol vyznamenaný štátnym vyznamenaním prezidenta ČSSR Za zásluhy o výstavbu - v roku 1985, čestným titulom vlády ČR – Zaslúžilý učiteľ - 1988 a získal ďalších 7 čestných uznaní, rezortných vyznamenaní a zlatých medailí ČR a SR.

 Ivan Maťuga, Ing.

Narodil sa 27.3.1964. Po ukončení ZDŠ v Štefanove a Tvrdošíne študoval na Gymnáziu Martina Hattalu v Trstenej V štúdiu pokračoval na VŠDS v Žiline, fakultu strojárskej technológie a v r. 1987 prestúpil na Vojenskú akadémiu Antonína Zápotockého v Brne, fakultu letecko – strojnú, kde ukončil štúdium v 1988 roku. Po roku práce v ZVL Považská Bystrica vstúpil do štátnej služby. Od 1995 roku je zástupcom riaditeľa Okresného úradu vyšetrovania policajného zboru v Dolnom Kubíne a od r. 1997 je riaditeľom Okresného úradu vyšetrovania PZ v Námestove. Od roku 2013 je zvolený za starostu obce.

Alexander Mikuška

Narodený 29. októbra 1923 v Hornom Štefanove. Po ukončení školy v rodnej obci a meštianky v Tvrdošíne maturoval 8. júna 1943 na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Ako učiteľ začínal o Vyšnej Zubrici (teraz Poľsko), neskôr vo Veľkom Kýri  (okr. Nové Zámky), v Mojmírovciach (okr. Nitra) a na Osobitnej škole v Handlovej (okr. Prievidza). V roku 1954 si urobil odbornú skúšku z psychológie a logopédie a 25 rokov sa venoval náprave reči u detí.

Ján Mikuška, Ing.,

Narodil sa10.1.1922 v Hornom Štefanove, kde aj v rokoch 1928 - 1933 navštevoval ľudovú školu, meštianku v Tvrdošíne 1933 - 1936, gymnázium v Dolnom Kubíne 1936 - 1943 a Slovenskú vysokú školu technickú v Bratislave, odbor stavebného inžinierstva. Od roku 1950 pracoval v ČS. stavebných závodoch Bratislava. Od roku 1951, keď vznikol Výskumný ústav stavebníctva, v ňom pracoval ako výskumný pracovník celých 40 rokov - do polovice roku 1990. Bol členom celoštátnej hodnotiteľskej komisie na umelé omietkoviny.

Oto Ončák

Narodil sa v Hornom Štefanove. Maturoval v školskom roku 1946/1947 na Gymnáziu v Ružomberku. Bol vysokoškolským profesorom v Prahe.

  - Slovenský biografický slovník a Portréty dejateľov Oravy od Jána Čaploviča

  - Orava č. 19, str. 6 z 20. mája 1981 a Slovenský biografický slovník

  - Jozef Mlynarčík : Pamätnica trstenského gymnázia, r. 1971

- List Rímskokatolíckeho biskupského úradu v Banskej Bystrici

Karol Pindiak

Narodil sa 9. marca 1950 v Dolnom Štefanove. Krátku dobu býval aj v Slanici. Základnú školu, ročník 1. až  5. ročník navštevoval v Štefanove, 6. až 9. v Tvrdošíne. Ukončil Učňovskú školu v Nižnej a maturitu získal diaľkovým štúdiom na večernej priemyslovke v Tvrdošíne - Medvedzí. Maturoval v roku 1970. Od 1. októbra 1970 nastúpil študovať do seminára v Bratislave. Za kňaza bol vysvätený 8. júna 1975. Dva roky bol vojakom základnej vojenskej služby.

  Od 1. októbra 1977 je jeden rok (do 1.10.1978) kaplánom v Rožňave. Jeho druhou farnosťou je na 16 rokov Uzovská Panica v okr. Rimavská Sobota, kde pôsobí ako farár. Od 1. 7. 1993 je farárom v Barci, pričom stále spravuje aj farnosť v Uzovskej Panici. Po troch rokoch je správcom farnosti v Ratkovkej Lehote a od 15. septembra 1999 je farárom v Biskupiciach pri Fiľakove.

Alojz Pojtek, JUDr.

Narodil sa 20.8.1878 v Dolnom Štefanove. V 30-tych rokoch bol predsedom Krajského súdu v Ružomberku a v roku 1943 bol generálnym prokurátorom Slovenskej republiky. Zomrel 7. 1.1964 a je pochovaný na cintoríne v Dolnom Štefanove.

Ján Pojtek

Narodil sa 5. 10. 1857 v Hornom Štefanove. Vyštudoval v kňazskom seminári, za kňaza bol vysvätený 6. 7. 1882. Od roku 1886 až do svojej smrti 10. 7. 1918 bol farárom v Šimonovanoch, okr. Partizánske, kde je aj pochovaný.

 Vladimír Pojtek, Ing. arch.

Narodil sa v roku 1897 v Dolnom Štefanove. V roku 1940 bol prednostom technického oddelenia a viedol ministerskú komisiu, ktorá rozhodla, že nemocnica bude postavená v Trstenej a nie v Námestove. V roku 1943 je hlavným radcom Ministerstva obchodu a verejných prác v Bratislave. Zaslúžil sa o výstavbu ľudovej školy v Dolnom Štefanove a je spracovateľom  technických plánov Základnej školy Štefana Šmálika v Tvrdošíne. Zomrel 13. 2. 1955 a je pochovaný v Slávičom údolí v Bratislave.

Alexander Poláčik, doc. Ing. CSc.

Narodil sa 1. 8. 1928 v Hornom Štefanove. Po ukončení Základnej školy v rodnej obci, gymnázia v Dolnom Kubíne, ukončil v roku 1952 štúdium na Odbore technológie dreva VŠ poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Po ukončení štúdia nastúpil na Drevársku fakultu VŠ lesníckej a drevárskej vo Zvolene ako odborný asistent, ukončil vedeckú ašpirantúru a habilitoval za docenta pre odbor technológie dreva. Venoval sa aj vedecko-výskumnej, expertíznej a publikačnej činnosti v oblasti výroby dýh a preglejovaných materiálov. Zastával  viac rokov funkciu prodekana a neskôr dekana Drevárskej fakulty. Ako expert pracoval aj v Mozambiku a Albánsku. Zomrel 5. 12. 1992 vo Zvolene.

Arpád Poláčik

Bol bratom Vladimíra Poláčika. Od februára 1929 do roku 1941 bol starostom mesta Tvrdošín.  Na jeho popud prof. Štefan Šmálik spracoval prvé súhrnnejšie dejiny  mesta Tvrdošín a v roku 1937 ich postupne publikoval v Našej Orave. Neskôr sa stal predsedom tvrdošínskych urbarialistov a presadzoval využívanie časti urbariálnych príjmov na úpravu obce. Začal realizovať úpravy ulíc a chodníkov, výstavbu vodovodu (september 1930 - 1934). Dlhé roky to bol jediný vodovod na Orave. V roku 1939 vybudoval prvú kanalizáciu.

Vladimír Poláčik

Narodil sa 1. februára 1887 v Hornom Štefanove. Po jeho vysvätení za kňaza 21. júna 1909 kaplánoval v Hybiach, Zubrohlave, Lokci a Nižných Ružbachoch. Počas I. svetovej vojny narukoval a bol poľným kurátom. 12. decembra 1918 prišiel do Bobrova, kde pôsobil ako kňaz 32 rokov.  Tu založil v roku 1921 Jednotu Orla a pracoval v okresnej rade Orla. Venoval sa ochotníckemu divadlu ako režisér. V roku 1926 sa zaslúžil o výstavbu školy v Bobrove a a v roku 1924 finančne prispel aj na rekonštrukciu školy v Hornom Štefanove. Na štúdiách podporoval svoju neter Máriu Medveckú rod. Poláčikovú, ktorá sa v 70. tych rokoch stala národnou umelkyňou. Bola dcérou Márie Poláčikovej, jeho sestry. Zomrel 26 júna 1959 v Kline a pochovaný je v Bobrove.

Alojz Štipta, Ing.

Narodil sa 23.4.1957 v Trstenej.po ukončení ZDŠ v Štefanove a Tvrdošíne študoval na Strednejodbornej vojenskej škole v Liptovskom Mikuláši, ktorú ukončil v 1976 roku. V štúdiu pokračoval vrokoch 1976 – 1980  na Vysokej vojenskej technickej škoel v Liptovskom Mikuláši. Bol zaradený v rôznych funkciách pri Vojenskom útvare v posádke Přehvodzí,okr. Kolín v ČR, v posádke Stará Huť okr. Příbram v ČR  a v posádke Karviná. Od r. 1990 je náčelníkom oddelenia na Okresnej vojenskej správe v Dolnom Kubíne a od roku 1997 je náčelnikom Okresnej vojenskej správy v Námestove.

 PÔSOBILI V NAŠEJ OBCI

 Štefanov nad Oravou bol pôsobiskom viacerých dejateľov, ktorí sa významnou mierou zapísali do našich národných, cirkevných a kultúrnych dejín. Ide hlavne o dejateľov s uzatvoreným životom a dielom - nežijúce osobnosti. Ich životopisy boli nespočetne krát spracované a vydané knižne a preto sa im nevenujem bližšie. 

Pavol Bernolák, nar. 1729 v Slanici, zomrel 4. 9. 1796 v Tvrdošíne. Vyštudoval teológiu a v rokoch 1755 - 1796 bol katolíckym farárom v Tvrdošíne. Zaslúžil sa o postavenie mariánskej kaplnky Navštívenia Panny Márie v roku 1780 v Štefanove a v rokoch 1766 - 1770 o postavenie murovaného kostola v Tvrdošíne.

Ignác Gessay,  narodil sa 17. 6. 1874 v Tvrdošíne a zomrel 12. 8.1928 v Bratislave. Bol novinárom, politikom, krajanským pracovníkom v USA. Po vyštudovaní učiteľského ústavu v Spišskej kapitule pôsobil ako učiteľ v Liesku, Hornom Štefanove, Krásnej Hôrke a Ústí nad Oravou. V roku 1898 odišiel do USA, kde bol učiteľom a redaktorom Amerikánsko-slovenských novín v Pittsburgu a redaktorom viacerých ďalších novín a časopisov. Je spoluzakladateľom Nového Slovenska, orgánu Slovenskej ligy v Amerike. Je signatárom Pittsburskej dohody a členom Čs. národnej rady v USA.

Andrej Hlinka, nar. 27. 9. 1864 v Černovej pri Ružomberku, zomrel 16. 8.1938. Ako kaplán pôsobil krátku chvíľu aj v Tvrdošíne.

František Tondra, ThDr.

Štefan Šmálik sa narodil 17. 2. 1908 v Šuňave a zomrel 21. 12. 1991 v Oravskom Bielom Potoku. Katolícky kňaz  a regionálny historik. V Tvrdošíne pôsobil ako kaplán od 19. februára 1934 do roku 1937 a od 11. septembra 1971 do 1. októbra 1983  ako správca farnosti..

Ján Vojtaššák, nar. 14. 11. 1877 v Zákamennom, zomrel 4. 8. 1965 v Říčanoch pri Prahe. Ako kaplán pôsobil v Tvrdošíne od 25. 3. 1906  do 8. 9. 1908


 
Položky 1-1 z 1

 

Alojz Buček, JUDr.

Narodil sa 13. augusta 1904 v Gyoma v Maďarsku ako ...
 
Položky 1-1 z 1

dnes je: 11.12.2017

meniny má: Hilda

webygroup
ÚvodÚvodná stránka